15. Medziosobnostná komunikácia, komunikačné prostriedky, zložky bariéry a smery sociálnej komunikácie.

(G 110 + MĽZ)
Komunikácia je základným spojovacím článkom medzi ľuďmi v procese riadenia. Len prostredníctvom komunikácie môžu ľudia v každej organizácii pracovať efektívnejšie ako celok. Komunikácia znamená prenos a pochopenie informácie od jednej osoby k druhej. Komunikačný proces môže prebehnúť medzi 2 ľuďmi, medzi 1 a viacerými ľuďmi a v širšom slova zmysle aj medzi organizáciami. Prostredníctvom komunikácie je možné určitú prácu riadiť, ovplyvňovať a koordinovať.

Prvky komunikácie:
 prameň komunikácie – manažér, organizačná jednotka, samotná organizácia – ide o odkaz, kt. si želá preniesť na inú osobu, skupinu ľudí
 kanál – je nosičom odkazu, môže byť verbálny, alebo neverbálny
 dekódovanie – pretransformovanie odkazu do zrozumiteľnej formy

Prekážky v komunikácii:
 hluk – pôvodcom hluku je príjemca, ktorý napr. svoju mozgovú kapacitu obsadí pri prijímaní informácie niečím iným, takže dochádza k neúplnej informácií. Príjemca myslí napr. Na organizáciu zajtrajšieho pracovného dňa.
 odkaz – buď je príliš zložitý, obsahuje mnoho detailov a tým je nezrozumiteľný alebo je príliš jednoduchý, postráda niektoré podstatné informácie, čím dochádza k jeho skresleniu.
 nedostatok osobnej dôvery – pri nej začne pôsobiť skresľujúci mechanizmus projekcie. Príjemca informácie uvažuje, prečo mu príslušná osoba informáciu poskytuje a že čo ňou vôbec sleduje. Takýmto uvažovaním sa k pôvodnému obsahu pridá mnoho skresľujúcich momentov, alebo naopak vynechajú sa určité informácie.

Prekážkou komunikácie je aj selektívna pozornosť príjemcu. Človek má sklony prijímať len pre neho pozitívne informácie, alebo tie, o ktorých si myslí, že súvisia s plnením jeho pracovných povinností. Jednanie vyvolané na základe skreslenej informácie v dôsledku selektívnej voľby je potom neúplné.