9. VÝVOJ JAPONSKÉHO MANŽMENTU A JEHO SÚČASNÁ TENDENCIA ROZVOJA.
Japonský manažment vznikol a rozvíjal sa ako výsledok svojráznosti historického vývoja a kultúry Japonska. Zrodil sa japonský systém manažmentu ako protiváha amerického systému manažmentu. Reaguje na zmeny skôr a energickejšie, úspešnejšie sa prispôsobuje zložitým problémom industriálnej a postindustriálnej spoločnosti. Japonské úspechy sú založené na jedinečnej schopnosti používať importované nástroje, či už ide o spoločenské inštitúcie alebo materiálne metódy, na stelesnenie japonských hodnôt a na dosiahnutie japonských cieľov. V Japonsku zohráva vysokokvalifikovaná centrálna regulácia ekonomiky významnú úlohu. O japonský hospodársky zázrak sa pričinila aj príkladná spolupráca vlády a podnikov. Nikde na svete nie je taký kolektivizmus, sociálne orientácie a sociálne motívy ako v Japonsku. Systém japonského manažmentu je viac umením ako vedou.
10. CHARAKTERISTIKA A PRINCÍPY BAŤOVHO SYSTÉMU RIADENIA.
Snaha vytvoriť z podniku demokratický štát. Princípy: samospráva dielní, decentralizácia riadenia, podiel na zisku, individuálna zodpovednosť, plynulá výroba, prevodné karty na účtovanie medzi oddeleniami, účasť na zisku, informovanosť pracovníkov, týždenné konferencie, integrácia pracovníka do problémov spoločnosti, individuálna úkolová mzda, vysoké mzdy, 3-ročné plánovanie, vychádzať v ústrety zákazníkom, doplnkové služby (pedikúra), sociálne služby zamestnancom (banka, škôlka, jedáleň).
11. EUROMANAŽMENT.
Ovplyvňuje procesy globalizácie, vyžaduje novú orientáciu v oblasti vzdelávania. EU: škandinávske teritórium, anglo-americké teritórium, románske teritórium, germánske teritórium. Euromanažment spája konvergentné činnosti (informatika, právo, chronomika – všeobecné problémy) a divergentné (problémy vyplývajúce z rozdielov medzi teritóriami). Myslitelia: Ulrich Steger (Volkswagen, porovnáva európske a americké firmy), Michal Albert (spochybňuje americké závery), Gilbert Probst, Peter Gomez, Cliff Bowman, Jean Claudi Larréche, Manfred Kets de Vric.
