6. VZNIK, VYVOJ A HLAVNÉ SMERY A HLAVNÉ PRÍSTUPY V AMERICKOM MANAŽMENTE.
Manažment vznikol v USA, približne v druhej polovici 19. storočia. Takmer polovicu storočia USA dodávali viac ako 50% svetovej produkcie. Pod tlakom svetovej konkurencie sa americký priemysel vracia k vymoženostiam, ktoré niekedy proklamoval. Po druhej svetovej vojne americká priemyselná vyspelosť upútala pozornosť celého sveta. Európa, Japonsko sa amerikanizujú, preberajú americkú technológiu a priemyselné vedomosti a osvojujú si americký manažment spolu s jeho terminológiou. Americký manažment spočíva najmä vo vedeckej a skúsenostnej racionalite, pragmatickosti, odvodzovanej z nových teórií a ich uplatňovania či preverovania v praxi.
7. EMPIRIZMUS V AMERICKOM MANAŽMENTE PO 2. SVETOVEJ VOJNE.
V americkom manažmente je veľmi rozšírený empirický – pragmatický prístup, založený na analýze, zhodnotení a zovšeobecnení kladných i záporných skúseností manažérskej praxe. Predstavuje pestrú zmes názorov a odporúčaní, odvodených z praxe riadenia. Významný predstaviteľ: Peter F. Druckner – formuloval svoju koncepciu manažmentu ako umenia, všetci manažéri musia vykonávať päť základných činností: 1. určenie cieľov, ktoré treba v podniku splniť, 2. organizovanie práce spočívajúcej v rozdeľovaní činností na čiastkové a ich priradenie k pracoviskám, vytvárania organizačnej štruktúry, 3. motivovanie ľudí a zabezpečenie komunikácie medzi nimi, 4. meranie a hodnotenie výsledkov práce, 5. zabezpečenie kvalifikačného rastu pracovníkov/, koncepcia „riadenia podľa cieľov“, štruktúru podmieňuje stratégia a naopak, nevyhnutnosť zmeny manažérskeho myslenia a konania v súčasnom búrlivom období vedecko-technického pokroku, jedinečné udalosti nemožno plánovať.
Alfred Chandler – sústava cieľov a zvolená trajektorizácia ich realizácie je pre voľbu organizačných foriem zabezpečovania podnikových činností rozhodujúca. Paul R. Lawrence a Jay W. Lorsch – výhody účelnej vnútropodnikovej decentralizácie právomoci a zodpovednosti.
8. PRAGMATIZMUS V PRÁCACH PETERSA A WATERMANA.
Úpadok manažmentu v USA a prerastanie Európy v štýle riadenia – závislosť riadenia od prehnaného používania analýzy a úzko vymedzenej racionálnosti. Numeratívny, analytický komponent má zabudovanú istú konzervatívnu predpojatosť.
Osem charakteristických znakov vynikajúcich a inovujúcich spoločností:
1. zaujatosť, resp. sklon pre činnosť (aktívne konať)
2. byť blízko k zákazníkovi (spojenie so zákazníkom)
3. autonómnosť a podnikavosť
4. zvyšovanie výkonnosti (produktivity) prostredníctvom ľudí
5. držať sa hodnôt (cieľov) firmy
6. držať sa toho, čo firma pozná a vie
7. jednoduchá organizačná forma a malý riadiaci aparát firiem
8. simultánne spájanie pevných a voľných vlastností riadenia
