5. PODSTATA A HLAVNÉ SMERY MODERNEJ ŠKOLY MANAŽMENTU.

Po druhej svetovej vojne rozširuje teória manažmentu svoj interdisciplinárny charakter najmä aplikovaním poznatkov nových vied – kybernetika, všeobecná teória systémov operačnej analýzy, uplatňovanie počítačov.
a) rozhodovací prístup k manažmentu – jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí. Pozornosť sa sústreďuje na dva problémy:
– vypracovanie racionálneho postupu rozhodovania, vznik heuristiky
– vypracovanie takých spôsobov rozhodovania, ktoré umožňujú prijať čo najefektívnejšie
riešenie
predstaviteľ: Herbert A. Simon – prijímanie rozhodnutí
b) matematický prístup k manažmentu – riadenie, resp. jednotlivé časti sú logickými procesmi a možno ich vyjadriť matematicky. Najznámejšia skupina: vedci operačného výskumu. Predstavitelia operačnej analýzy: Churchman, Ackoff, Arnoff, MIller, Starr, Cooper, Dantzig. Pozornosť operačného výskumu sa sústreďuje na vypracovanie matematických modelov pre najčastejšie sa vyskytujúce úlohy. Používajú sa rozličné metódy a rozmanitý matematický aparát, veľká oblasť tzv. sieťových metód.
c) systémový prístup k manažmentu – snaží sa teoreticky vysvetliť a zdôvodniť pohyb reálnych objektov pomocou systémov, ktorých celkovosť je daná množinou navzájom prepojených prvkov. Ludvig von Bertalanffy – všeobecná teória systémov, Norbert Wiener – vznik a rozvoj kybernetiky, západné krajiny – systémová teória – Stafford Beer, Jay W. Forrester (zakladateľ školy tzv. priemyselnej dynamiky). Systémový prístup našiel svoje najväčšie uplatnenie v podobe systémovej analýzy. Základné charakteristické znaky pre systémovú teóriu manažmentu: 1. organizácia je otvorený systém, interakcie s okolím, 2. uplatňovanie syntézy a integrácie objavených analytických prvkov.