29. OBSAH, HLAVNÉ ZNAKY A PRVKY ROZHODOVANIA V PODNIKU, KSASIFIKÁCIA A DRUHY ROZHODOVACIEHO PROCESU.

Hlavným činiteľom celkovej kvality riadenia je kvalita rozhodovacieho procesu. Medzi rozhodovaním uskutočneným pred začatím transformácie riadeného objektu a rozhodovaním v priebehu jej realizácie musí byť určitá proporcia, ktorá zodpovedá predovšetkým miere neistoty budúceho vývoja objektu riadenia. V dôsledku rastu komplexnosti a zložitosti problémov rozhodovania, sa začala vytvárať teória rozhodovania. Subjektom každého rozhodovania je človek. S pojmom rozhodnutia a rozhodovania sa spája rozličná obsahová šírka (raz sa stotožňuje s riadením, inokedy sa chápe ako jeho časť). Charakteristické znaky rozhodovania: existuje možnosť výberu, výber riešenia je vedomý, výber je cieľavedomý, výber riešenia sa deje podľa určitých kritérií, výber sa končí konaním (smer k výsledku). Základné prvky rozhodovania: problém a cieľ rozhodovania, subjekt rozhodovania (subjektami sú ľudia), rozhodovacia stratégia (má zabezpečiť dosiahnutie cieľa), podmienky rozhodovania (súbor faktorov, ovplyvňujúcich rozhodnutie). Členenie rozhodovania a rozhodnutí, podľa ktorých môžeme vymedziť ich jednotlivé druhy, sú: podmienky podľa informovanosti, postup rozhodovania, závažnosť a zložitosť rozhodovacích problémov, subjekt rozhodovania, metódy používané pri rozhodovaní. Za najvýznamnejšie sa pokladá rozlišovanie rozhodovacích procesov podľa podmienok rozhodovania z hľadiska informovanosti rozhodovacieho subjektu. Podľa miery informovanosti existujú tri základné spôsoby rozhodovania: rozhodovanie za istoty (vychádza z plnej informovanosti), rozhodovanie za neistoty (sa predpokladá, že ten kto rozhoduje, pozná všetky tri skutočnosti – všetky alternatívy, dôsledky, ako aj stav okolia), rozhodovanie za neurčitosti (sú známe alternatívy a ich úžitkovosť pri jednotlivých stavoch okolia). Podľa postupu rozhodovania sa rozoznávajú: programované rozhodovania a rozhodnutia (riešenia vedú k jedinému rozhodnutiu), neprogramované rozhodovania a rozhodnutia (riešenie nového rozhodovacieho problému, ešte neriešeného). Podľa závažnosti rozhodovacích procesov, môžeme členiť rozhodovanie a rozhodnutia na: strategické (týkajú sa organizácie ako celku, rozhodovanie o cieľoch organizácie), taktické (ide o riešenie súčasnej situácie alebo situácie v blízkej budúcnosti), operatívne (sú bežné každodenné rozhodnutia, na plnenie taktických rozhodnutí). Podľa subjektu rozhodovania rozoznávame rozhodovanie: individuálne (individuálna zodpovednosť) a kolektívne.