Opisný výskum (deskriptívny výskum)

– ak je M situácia oveľa jasnejšia a je pravdepodobné, že získané poznatky povedú k definitívnemu rozhodnutiu

· kladie dôraz na zistenie frekvencie, s akou sa niečo vyskytuje, alebo na zistenie existencie vzťahu medzi dvoma premennými

· väčšinou sa riadi jednou alebo viacerými východiskovými hypotézami – tieto neoverené výroky orientujú skúmanie určitým smerom

· je vhodný vtedy, keď poslaním skúmania je niektorá alebo všetky z nasledujúcich úloh:

– opísať charakteristiky určitých M javov a určiť frekvenciu ich výskytu

– zistiť existenciu vzťahu medzi M premennými

– urobiť určité predpovede, týkajúce sa M javov

· opiera sa o starostlivo plánovaný, formalizovaný dizajn, z ktorého jasne vyplýva, kto,čo, kedy, kde, prečo a ako má urobiť

· štúdia musí byť navrhnutá tak, aby zabezpečila presnosť výsledkov

· väčšinou sa využíva dopytovanie respondentov a údaje dostupné zo sekundárnych zdrojov

Kauzálny výskum

1. rozhodovací proces M manažmentu žiada často podporiť alebo vytvárať domnienky, hypotézy o vzťahoch „príčina-efekt“ v M systéme

2. kauzálne štúdie sa zameriavajú na nasledujúce ciele:

– zistenie, ktoré premenné sú príčinou uvažovaného efektu – ide o pochopenie dôvodu, prečo sa určité javy vyskytli

– určenie charakteru funkčných vzťahov medzi kauzálnymi faktormi a predpokladaným efektom

3. hlavným zdrojom údajov v kauzálnych štúdiách je experiment – skúmanie, v ktorom sa pri kontrolovaných podmienkach manipuluje nezávisle premenná a sledujú sa zmeny závislej premennej

Tri základné výskumné dizajny možno chápať ako tri štádia kontinuálneho procesu. Poznávacie štúdie sú potom východiskom na opisné, resp. kauzálne štúdie a každé štádium reprezentuje skúmanie čoraz presnejšie vymedzeného M problému. Hoci sa predpokladá postupnosť od poznávacieho k opisnému a kauzálnemu výskumu, môžu sa vyskytnúť aj iné alternatívy.