Filozofia tohoto členenia tkvie predovšetkým v nasledovných rozhodujúcich východiskách:

– možno hovoriť o ôsmich úrovniach kvality marketingovej komunikácie, no jej

základom je tovar ako tretí trhový stabilizátor a sprostredkovateľ komunikácie

medzi subjektívnymi prvkami,

– takéto členenie síce komplikuje marketingovú komunikáciu a zvyšuje náklady

na jej zabezpečenie, no na stále náročnejšou trhu nie je možné bez bližšieho

špecifikovania a ovplyvňovania jednotlivých komunikačných úrovní dosiahnuť

adekvátny úspech.

– podnik nepredáva len hmotu, ale neustále zvyšuje sociálno-psychologickú

úroveň ponuky.

– podnik rozvíja v každom zákazníkovi nielen funkčný, ale aj estetický

synergický pocit z hľadiska budúcej spotreby.

– smerom od jadra sa stále zvyšuje význam psychologických a sociálnych

pocitov a postojov

– cieľom všetkých je dosiahnuť čo najoptimálnejší trhový efekt.

Podľa toho ako dokáže podnik zosúladiť

– vnútorné (typické pre prvých päť úrovní)

– vonkajšie (posledné tri úrovne) impulzy (nápady, ozveny)

podľa toho možno hovoriť o kvalite pripravenosti na celkovú komunikáciu ako

s trhom, tak aj s celou spoločnosťou, v ktorej daný podnikateľský subjekt pôsobí.

Prechod všetkými úrovňami je skôr typický pre novoponúkaný tovar, ktorý nie je

ešte na trhu známy a využívaný. Keď ide o tovar, ktorý má dlhodobejšiu

frekventovanosť, tradíciu a pevné trhové postavenie, tak začínajú pôsobiť až

charakteristiky, ktoré majú skôr „vonkajší základ“.