28. KONTROLA A KONTROLNÝ SYSTÉM PODNIKU.

Kontrolu nechápeme, len ako preverovaciu činnosť, alebo ako porovnávanie konečného výsledku s plánovaným, ale ako aj manažérsku funkciu. Úlohou kontroly je: zisťovanie skutočného vývoja a konečného výsledku, zisťovanie odchýlok od skutočného vývoja, vyvodzovanie záverov pre ďalšie rozhodovanie. Kontrola pracuje s tromi typmi vstupných informácii: Informácie z okolia (normy a predpisy), informácie zo sústavy plánov, informácie o skutočnom priebehu procesu. Výstupy kontrolného systému majú charakter hlásení opisujúcich priebeh kontrolovaných procesov. Spôsoby vykonávania kontroly: vnútená kontrola – spočíva na dôslednom dozeraní na podriadených, samokontrola – môže byť samokontrolou riadiaceho subjektu a samokontrolou riadeného objektu. Druhy klasifikácie kontroly: a) podľa pôvodu kontrolujúcich prvkov a ich vzťahov ku kontrolovanej organizácii sa rozlišuje kontrola: vnútorná (interné kontroly), vonkajšia (kontrola z orgánov štátnej správy), b) podľa úrovne riadenia v organizácii môže byť kontrola: na vrcholovej úrovni riadenia (kontrola plnenia strategických procesov), na jeho najnižších úrovniach (operatívne kontroly na výrobu, predaj, finančné hospodárenie), c) podľa šírky kontrolovaných objektov sa kontrola člení na: všeobecnú (týka sa všetkých stránok činností), špecifická (špeciálna), d) podľa štádia činnosti kontrolovaného objektu sa rozdeľuje kontrola na: predbežnú (kontrola pred rozhodnutím o úlohe), priebežnú (v priebehu realizácie prijatých rozhodnutí), konečnú (sa uskutočňuje po ukončení príslušnej aktivity), e) podľa pravidelnosti sa člení na: pravidelnú a nepravidelnú (potreba preverenia skutočnosti). Fázy kontrolného procesu: vypracovanie a stanovenie štandardov, meranie skutočného výkonu, hodnotenie skutočného výkonu oproti štandardom, uskutočnenie korekcie. Ciele organizácie a podciele jej organizačných jednotiek sú štandardami výkonu. Štandardy sa vyjadrujú v peniazoch, naturáliách alebo v kvalite, prípadne ich kombináciou. Meraním splnenia cieľov môže manažment riešiť tieto úlohy: porovnaním skutočného výkonu s požadovaným – určiť stupeň úspechu, porovnaním výsledkov – zistiť prehľad ako organizácia pracovala, porovnanie výkonu vlastnej organizácie s inou – možno nadobudnúť predstavu o činnosti. Meranie sa môže uskutočniť spôsobmi: osobným (neúnosné pri veľkom počte podriadených), neosobným (písomná kontrolná správa). Pri hodnotení výkonu sa meraný výkon porovnáva s jeho štandardom. Keď sa štandardy výkonu dosiahli – všetko je v poriadku, keď skutočný výkon prevyšuje štandard – asi sa štandard stanovil nízko, keď sa v skutočnom výkone vyskytujú odchýlky – môže to signalizovať potrebu zmeny, ak sa štandardný výkon nesplnil – štandardy boli veľmi náročné. Objekty kontroly – existujú dva prístupy k nej: tie, ktoré sa zameriavajú na finančné hodnoty a tie, ktoré sa orientujú na fyzické kontroly. Najviac rozšírenou je rozpočtová kontrola – prehľady o cieľoch organizácie vo finančnom vyjadrení. Kontrola kvality – pri ktorej sa stanovujú štandardy kvality.