22. ZÁSADY A FAKTORY OPTIMÁLNE DEĽBY ROZHODOVACEJ PRÁVOMOCI V PODNIKU.
Predpokladom efektívneho fungovania organizácie a dosahovania vysokých výrobno – ekonomických ukazovateľov je dosiahnutie optimálnej deľby rozhodovacej právomoci, t.j. optimálne kombinácie jej centralizácie a decentralizácie. Pri riešení centralizácie a decentralizácie rozhodovania treba venovať pozornosť organizačnému vzájomnému zladeniu a vyváženiu ukladaných úloh, právomocí, ako aj zodpovednosti. Rozhodnutia možno deliť na: rozhodnutia – ktoré sa musia centralizovať, rozhodnutia – ktoré sa môžu celkom decentralizovať, rozhodnutia – ktoré sa môžu čiastočne decentralizovať. Nevyhnutná je decentralizácia rozhodovania o bežných, operatívnych otázkach, preto sa ich riešenie môže presúvať aj na nižšie stupne riadenia. Centralizáciu rozhodovacej právomoci na najvyššej úrovni podmieňujú: jednotnosť org. ako celku, ekonom. výhodnosť koncentrácie niektorých činností. Centralizáciu na najvyššom stupni vyžaduje rozhodovanie o jej strategických otázkach. Okrem uvedených dvoch skupín rozhodnutí existujú ešte veľa takých, ktoré patria medzi tzv. delené rozhodnutia, čo znamená, že rozhodovanie o niektorých činnostiach sa rozdeľuje medzi vrcholové riadenie a vnútroorganizačné riadenie. Spôsob a rozsah centralizácie a decentralizácie rozhodovacej právomoci, ich vzájomná kombinácia nemôže byť jednotná, ale musí sa riešiť diferencovane. C a D závisí od faktorov: podmienky v akých sa nachádza organizácia, jej veľkosť, charakter činnosti, rozmiestnenie, metódy a nástroje riadenia, kvalifikácia manažérov, filozofia riadenia, spôsob org. členenia, využívanie výpočtovej techniky.
