16. VÝZNAM POJMU ORGANIZÁCIA, PODSTATA A OBSAH ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY
Organizovanie ako manažérska funkcia plní svoje poslanie v integrácii s ostatnými manažérskymi funkciami. Úlohou manažmentu je organizovať ľudí a iné zdroje potrebné na splnenie plánov a cieľov. Organizačná štruktúra slúžiaca na zabezpečenie splnenia stanovených činností a cieľov organizácie môže byť: formálna a neformálna. Obsah organizovania: sú to čiastkové procesy – určenie sústavy činností potrebných na fungovanie riadeného celku, priradenie príslušných činností jednotlivým vykonávateľom, zoskupenie vymedzených činností, pracovísk a ľudí do organizovaných celkov, stanovenie úloh-právomocí-zodpovednosti, zabezpečenie horizontálnej a vertikálnej koordinácie činností ľudí a útvarov. Organizovanie je teda proces rozdelenia celkovej úlohy organizácie na pracoviská a ich opätovné spojenie do jednotiek alebo útvarov. Organizovanie súvisí s dvoma etapami vývinu systémov organizácií, a to:
S vytváraním nového systému (prvotným vytváraním organizácie), s pretváraním už fungujúceho systému (zdokonaľovanie organizačnej štruktúry). Organizačná štruktúra je množina prvkov organizácie a vzťahov medzi nimi. Organizačná štruktúra riadiaceho systému tvorí základňu procesu riadenia – umožňuje ho, zlepšuje a zjednodušuje, preto je nevyhnutným predpokladom jeho vykonávania. Organizačná štruktúra prekonáva rozličné kvantitatívne a kvalitatívne zmeny, a preto ju treba chápať ako stále sa meniacu, existujúcu v ustavičnom pohybe. Pri tvorbe organizačnej štruktúry ide o riešenie dvoch súvisiacich otázok: organizačná diferenciácia činností a organizačná integrácia činností. Organizačná diferenciácia činností – celková úloha podniku sa rozčleňuje na jednotlivé pracoviská, ktoré sa stávajú zodpovednými za vykonanie zverených činností. Vytvárajú sa podsystémy: kvalitatívne (pre aké úlohy je útvar) a kvantitatívne (pre aký rozsah úloh). Poznáme dva druhy organizačnej diferenciácií: vertikálne a horizontálne diferenciácie činností. Organizačná integrácia činností – možno definovať ako proces zabezpečujúci jednotu úsilia jednotlivých podsystémov podniku pri plnení jeho cieľov. Podľa subjektov organizačnú integráciu jednotlivých činností a útvarov poznáme: integráciu vedúcimi, samointegráciu, integráciu pomocou tímov. Povinnosťou vedúcich je usmerňovať činnosť im podriadených útvarov a pracovníkov. Nástroje na zabezpečenie organizačnej integrácie: hierarchickosť a formalizácia organizačnej štruktúry, systém určovania a zabezpečovania plánovaných cieľov. Hlavné stránky organizačnej štruktúry: konfigurácia (tvar), spôsob členenia, deľba rozhodovacej právomoci, druhy útvarov a usporiadanie, formalizácia organizačnej štruktúry.