113. hlavné druhy rozmiestňovania pracovísk vo výrobe

1. individuálne – vtedy, keď je ťažké nájsť spoločné znaky jednotlivých operácií, keď je nízka opakovateľnosť výrobných procesov, má často náhodný charakter, rozmiestnenie sa podľa potreby operatívne mení
2. skupinové – vyplýva z technologickej špecializácie výroby, pracoviská sa zoskupujú do dielní, vyrábajú sa v nich rozličné výrobky, ale technologické procesy sú rovnaké, prednosťou je ľahká prispôsobivosť zmenám výrobného programu, robotníci majú vysokú kvalifikáciu, nevýhodou je množstvo prepráv
3. prúdové – výrobok postupuje najkratšou cestou podľa predpísaných operácií, predmetová špecializácia výroby, na minimum sa znižuje vnútropodniková kooperácia, nizke náklady na medzisklady a dopravu, nevýhodou pre robotníkov je vysoká opakovateľnosť a jednotvárnosť práce
4. modulové – predmetové usporiadanie, pozostáva z modulov, v ktorých každý robotník plní viac technologických funkcií, vykonáva viac operácií, vhodné pri viacpredmetných výrobných linkách
5. bunkové usporiadanie – zoskupenie pracovísk na báze skupinového technologického postupu, bunka je ovládaná autonómnym riadiacim systémom, pracuje sa tímovo na celých pohyblivých agregátoch
114. hlavné znaky prúdovej organizácie výroby
1. výroba je spravidla úzko špecializovaná na jeden alebo málo podobných výrobkov
2. podrobné rozčlenenie výrobného procesu na operácie
3. pracoviská sú úzko špecializované – hromadný alebo veľkosériový typ výroby
4. robotníci majú vysokú zručnosť, sú úzko špecializovaní
5. usporiadanie pracovísk je prúdové, predmetová špecializácia
6. súbežný priebeh výrobného procesu
7. proporcionalita medzi výrobnými operáciami a ich synchronizácia
8. skracuje sa výrobný cyklus, zmenšuje sa množstvo nedokončenej výroby
9. skracuje sa dĺžka dopravných ciest v podniku, úspora výrobnej plochy
10. zjednodušuje sa informačný systém, zdokonaľuje sa operatívne plánovanie, uplatňuje sa automatizovaný systém riadenia
11. nepriaznivé dôsledky: jednostranosť, monotónnosť práce, stresová práca
115. prepočty taktu a rytmu výroby – vzťah taktu pracoviska a taktu linky
– takt linky sa rovná najdlhšiemu pracovnému taktu hociktorého z pracovísk, často je zhodný s pracovným taktom jednotlivých operácií
– ak sa používajú dopravníky, takt linky sa skladá z času operácií + času na premiestnenie

Rytmus výroby = Q / Ft Q – množstvo, Ft – časový fond
Takt linky = (F – f) / ( Q . (1 + z / 100) ) f – čas prerušenia linky počas zmeny
z – percento technologicky nevyhnutných nepodarkov
116. prepočty kritického objemu výroby – graficky i algebraicky
– aby bola prúdová výroba efektívna, musia byť jej Nj nižšie alebo aspoň sa rovnať Nj pri neprúdovej
– pri rovnosti sa potom uplatňuje prúdová organizácia výroby, lebo je celkovo výhodnejšia
N = (V . Q + C) / Q = V + C / Q
V1 . Q + C1 = V2 . Q + C2
Q (V1 – V2| = C2 – C1
Q = (C2 – C1) / (V1 – V2) -> Nj sú rovnaké, odteraz je výhodnejšia prúdová organizácia

N – vlastné náklady kalkulačnej jednotky
Q – celkový objem produkcie za časové obdobie
V – výška premenlivých nákladov na jednotku
C – celková suma relatívne fixných nákladov za obdobie