109. organizácia kusovej výroby – prednosti a nedostatky

– najnižší typ organizácie s najnižšou mierou opakovateľnosti a najvyššími nákladmi na jednotku
Znaky:
1. výrobky sa navzájom odlišujú – individualita výrobkov, získavajú si tak zákazníkov
2. každý výrobok potrebuje osobitnú prípravu – je prototypom, je tu menšia podrobnosť prípravy výroby
3. pracoviská sú technologicky špecializované, predlžuje sa čas prípravy operácií
4. robotník vykonáva rôznorode, stále nové práce, vyžaduje sa širšia špecializácia – univerzálnosť, vysoká kvalifikácia
5. univerzálne výrobné zameranie pracovísk vyžaduje, aby strojové zariadenie zodpovedalo meniacim sa výrobným podmienkam a malo všestrannú využiteľnosť
110. organizácia sériovej výroby – prepočty optimálnej výrobnej dávky
– najčastejšie sa vyskytuje
– zhotovuje sa väčšie množstvo rovnorodých výrobkov
– prácnosť celkového objemu príslušného druhu produkcie je menšia ako efektívny fond pracovného času – potom je nevyhnutné vykonávať niekoľko druhov operácii na rozličných súčiastkách -> stupeň sériovosti = prácnosť operácie / výrobný takt (počet operácií na jedno pracovisko)
– výrobky sa zhotovujú v dávkach, aj pohyb operáciami je v dávkach
Optimálna výrobná dávka
– taká, pri ktorej sú náklady na jednotku minimálne
– potrebné údaje:
i. predpokladaný objem výroby za plánované obdobie
ii. výšku proporcionálnych nákladov (na jednotku zostávajú rovnaké)
iii. údaje o nákladoch na prípravu, zakončenie a nastavenie (na jednotku klesajú)
iv. údaje o nákladoch na skladovanie
Dopt = sqrt( (2 . Qp . Npz) / (Nj . ns) ) kde
ns – ročné náklady na skladovanie
Qp – objem výroby
Nj – náklady na jednotku
Npz – náklady na prípravu, zakončenie a nastavenie

A – fixné
B – proporcionálne náklady