4. Akčné ceny

– firmy nimi dočasne oceňujú svoje produkty nižšie, niekedy aj nižšie ako sú náklady, aby prilákali zákazníkov a vyvolali v nich záujem. To využívajú hlavne supermarkety, aby akčnými cenami prilákali nakupujúcich. 5. Geograficky orientované určovanie cien– firma odlišuje cenu produktu, podľa nákladov na prepravu a diaľky cieľového nákupcu.Ceny FOB – zákazník si sám platí dopravu do miesta určenia a preberá zodpovednosť za prevozJednotné dodacie ceny – firma účtuje rovnaké ceny a rovnaké prepravné všetkým zákazníkom rovnako, bez ohľadu, či majú firmu v blízkosti výrobcovej alebo nie. To je nevýhodné pre firmy, ktoré niesú príliš vzdialené od výrobcu a platia rovnako za prepravu i za produkt ako tý ktorý majú firmu vzdialenú i stovky km. Zonálne určovanie cien – firma si rozdelí územie na zóny a podľa toho riadi aj cenu, ktorá je pre vzdialenejšie zóny vyššia.Určovanie cien podľa základných bodov – predávajúci vyberie určité mestá ako „základné body“ z ktorých účtuje preprevné náklady do sídla zákazníka bez ohľadu na miesto skutočného odoslania tovaru. Ak si výrobca z Trnavy určí za zákl. bod Bratislavu a nákupca je z Trnavy, musí zaplatiť za prepravu z Bratislavy. Výhodné len pre vzdialených nákupcov. Zmeny cien Iniciovanie cenových zmien – firma sa môže rozhodnúť po spracovaní cenovej stratégie, že ceny svojich výrobkov bude chcieť znížiť alebo zvýšiť. Iniciovanie znižovania cien – ak sa firma rozhodne pre väčší odbyt alebo boj s konkurenciou musí znížiť ceny.Iniciovanie rastu cien – hlavným faktorom rastu cien je nákladová inflácia. Firmy často zvyšujú ceny o viac než je rast nákladov, pretože očakávajú ďaľšiu infláciu a štátnu cenovú kontrolu. Úspešný vzrast cien môže vyvolať výrazné zvýšenie zisku. Firma však môže získať zlú povesť „cenového žmýkača“.