2 Ordinalistická

Vychádza z určitého predpokladu, že spotrebiteľ nenakupuje a nerozhoduje sa pri nákupe izolovane, berie do úvahy určité súbory statkov a služieb. Maximálnu užitočnosť spotrebiteľ dosiahne vtedy, ak rozloží svoje peniaze tak, že 1 koruna vynáša hraničnú užitočnosť 1.

– Indiferenčná krivka – ukazuje pomer v akom je spotrebiteľ ochotný vymeniť tovar X za Y bez toho, aby sa zmenila jeho užitočnosť.

3 Teória zjavnej preferencie

Spotrebiteľ preferuje súbor tovarov, ktoré kupuje. Vychádza z predpokladov, že spotrebiteľ pozná ceny, príjem, tovar vždy nakupuje rovnaký súbor tovarov.

4 Behavioristická

Zavedenie prvku pravdepodobnosti, objasňuje sa ním neurčitosť a neregulérnosť, rozširuje teóriu zjavnej preferencie, myslí aj do budúcnosti. Funkcia dopytu sa rozširuje o ďalší prvok čas.

VŠEOBECNÝ ZÁKON DOPYTU

-v praxi neplatí všeobecne, všetky ekon. zákony platia v priemere

–neplatí keď:

1)špekulačný efekt – nakúpim tovar do zásoby, očakávam, že cena ešte porastie

2)efekt kvality – ak zlacnie veľmi drahá značka pochybujeme o kvalite výrobku

3)efekt snobizmu – ak si suseda kúpi norkový kožuch za 30000, ja si ho kúpim aj keby zdražel na 50000

4)infoliórne (menej hodnotné) tovary –ktoré uspokojujú naše zákl. fyziologické potreby, ak ich cena vzrastie,

dopyt neklesá