Kybernetika

– veda o procesoch oznamovania, regulovania a riadenia v dynamických systémoch v oblasti živej a neživej hmoty (prírody), strojov, spoločnosti.

Smery:
1. teoretická kybernetika – teória systémov, informácií a algoritmov, ide o všeobecnú kybernetiku.
2. technická kybernetika – zahŕňa teóriu a prax elektronických počítačov, automobilov, tele mechaniky.
3. aplikovaná kybernetika experimentálna) – teoretické princípy a technické prostriedky na riešenie praktických úloh.

Systém – dva prístupy k skúmaniu objektívnej reality.
Existujú dva hlavné smery definícií:
 logicko-matematická – konečná množina prvkov (q) a množina väzieb medzi nimi (a)
S = (q,a)
 logicko-verbálny smer – ide o súbor prvkov a vzťahov medzi nimi. Vstupy môžeme spracúvať s cieľom vyprodukovať výstupy.

Vlastnosti systému:
 funkcia – odráža účelovosť, opodstatnenosť, poslanie systému. Odpovedá na otázku „K čomu systém slúži ?“ (monofunkčná, polyfunkčná)
 cieľ – požadovaný stav systému, otázka „Čo sa má dosiahnuť?“ (členenie podľa záväznosti, účelovosti, záujmov, cieľovej funkcie, reálnosti, usporiadania)
 štruktúra -vnútropodnikové usporiadanie systému a väzieb v ňom (členenie= útvarová,procesov)
 okolie – prostredie pôsobenia systému (podstatné, nepodstatné)
 fungovanie – schopnosť vykonávať úlohy určené jeho tvorcom (účelné, cieľové)

Transformácia – zmeny ku ktorým dochádza v určitých časových okamžikoch na vstupoch, výstupoch i vo vnútri systému a prostredníctvom ktorých sa realizuje funkcia systému. Tran. je zobrazenie, pri ktorom sa definičný a funkčný obor rovnajú. T je základom dynamiky systémov. T je i prechod od 1 spôsobu zobrazenia k inému.

● Transformácia:
– Látkovo energetická – sledujeme ich pri biologických a spoločenských systémoch
– Informačná – sledujeme ich v riadiacich oblastiach

● Zložky T = operátor (spôsobuje T) + operandum (východzí stav systému) + obraz (následný stav systému po T)

● Druhy systémových väzieb:
● sériová
● paralelná
● samoväzba
● spätná väzba (priama, nepriama)

● Transformáciu môžeme zapísať spôsobom:
 slovným
 všeobecným tvarom
 kinematických grafom
 vývojovým diagramom
 maticou
 matematickým vzorcom