21. PODSTATA, TYPY A DÔSLEDKY CENTRAL. A DECENTRAL. ROZHODOVANIA V PODNIKU.

Obidva pojmy možno chápať buď vo výslednom (stav, vlastnosť), alebo v aktívnom (proces zmien intenzity stavu).význame. C a D v organizácii chápeme ako vlastnosť organizačnej štruktúry vzhľadom na rozmiestnenie právomocí prijímať rozhodnutia na jednotlivých org. úrovniach. Na vyjadrenie extrémnych, viac – menej teoretických prípadov C a D sa používa označenie absolútna, resp. krajná C a D. Podľa spôsobu a miery deľby rozhodovacej právomoci C a D sa rozoznávajú tieto typy ich organizačnej štruktúry: centralizovaný typ (vedenie rozhoduje o strategických aj operatívnych otázkach) a decentralizovaný typ (vrcholové vedenie odovzdáva značnú časť rozhodovacích právomocí nižším zložkám). Miera C a D sa posudzuje podľa kvalitatívneho (určuje druhy C a D právomocí a ich význam) a kvantitatívneho hľadiska (vyjadruje rozsah práv určitého druhu, ktoré sú koncentrované alebo delegované) koncentrovania alebo delegovania právomocí a podľa hĺbky delegovania (čím nižších skupín sa týka tým je vyššia miera D) organizácii. Centralizácia – prednosti: jednotnosť a koordinovanosť celku, rozhodujúci vplyv vedenia, odstránenie duplicity v riadení, nedostatky: obmedzené možnosti a časová náročnosť získania informácii, nie konkrétne ale všeobecné rozhodnutia, sťažená adaptácia, problémy pri odovzdávaní rozhodnutí, potreba viac podrobnejších informácii, zvýšenie nákladov na riadenie, mechanickosť plnenia príkazov, byrokracia. Decentralizácia – prednosti: odbremenenie vedenia od operatívnych úloh, poznanie problémov subjektom riadenia, skrátenie cesty informácii, potreba menej informácii, rozvoj schopnosti pracovníkov, nedostatky – veľká rozdrobenosť a nezávislosť pracovníkov, vyžaduje koordináciu, vážne následky chybných rozhodnutí, oneskorené prijatie rozhodnutí, duplicita v riadení.