Rozhodovanie môže byť v podmienkach. istoty

– poznáme prvky, vzťahy a vieme kedy nastanú, neistoty – poznáme prvky, vzťahy, ale nevieme kedy nastanú a neurčitosti – poznáme prvky, nepoznáme vzťahy a kedy nastanú.Metóda – postup, ktorý môžeme využiťNástroj – nehmotný prostriedok ktorý využívame pri metodickom postupeProstriedok – hmotný prostriedok, ktorý využívame pri metódeForma – spôsob, ako využívame nástroje a prostriedky 2. Aká je súvsťažnosť medzi spoločenskou, trhovou a marketingovou komunikáciou? Komunikácia ako systém dorozumievania sa je základným fenoménom každej spoločnosti.Komunikáciou sa chápe procesné poznávacie konanie v spoločenskom systéme, v ktorom dochádza k prepojeniu a sprostredkovaniu informácií predovšetkým medzi ľuďmi. Všetka činnosť, ktorú vykonávame či už ako jednotlivci alebo skupina je spojená s komunikáciou. Môže ísť o vedomú alebo nevedomú, formálnu alebo neformálnu komunikáciu. Základným subjektom komunikácie je človek, základný objektívny prvok je informácia v jej najširšom alebo najužšom vyjadrení. Základné rozdelenie informácie (univerzum informácie) tvorí organická (biologická informácia), anorganická (fyzikálna informácia) a sociálna sféra (sociálna informácia, vrámci nej ekonomická informácia). Informácia musí mať vždy kvalitatívny charakter, pričom údaj má iba kvantitatívny charakter. V rámci marketingu sú dôležité hlavne sociálno-ekonomické informácie. Podmienenosť komunikácie a informácie je založená na neinformovanosti, ako príčine či východiskovom stave, čoho dôsledok je komunikácia (vzájomná výmena informácií), následne dochádza k transformácii na poznanie. V najvšeobecnejšom vyjadrení komunikácie ide o spoločenský proces, ktorý rieši hlavne problematiku spoločenskej komunikácie, ktorá má viesť k efektívnemu uspokojovaniu potrieb celej spoločnosti ako aj jej jednotlivcov. Základná podstata spoločenskej komunikácie obsahuje východiská akejkoľvek komunikácie (potreba, motív a schopnosť), subjektívnych a objektívnych účastníkov komunikácie, spoločenské faktory (úroveň, ponuku, názorovú hladinu), ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú jadro komunikácie, ako cieľový stred, kam smerujeme od začiatku až po uzavretie komunikačného procesu.