5.3 Kritéria výberu, validita a spoľahlivosť faktorov používaných k predvídaniu úspešnosti výkonu práce (prediktorov)
U nás je zvykom vybrať pracovníkov podľa miery plnenia požiadaviek pracovného miesta. Inde toto kritérium už nestačí. LEWIS rozoznáva tri druhy kritérií výberu pracovného miesta: celofiremné, úsekové a kritérium pracovného miesta.
1. Celofiremné kritéria – súvisia s takými vlastnosťami, ktoré organizácia považuje u svojich zamestnancov za cenné a dôležité (pružnosť a prispôsobivosť na zmeny). Celofiremné kritéria sa uplatňujú prevažne intuitívne a často i subjektívne.
2. Úsekové (útvarové) kritéria – vzťahujú sa k vlastnostiam, ktoré by mal mať človek pracujúci v určitom organizačnom útvare. V tejto časti ide o to, aby uchádzač svojimi osobnými charakteristikami zapadol do daného kolektívu, aby sa nestal cudzorodým prvkom tímu.
3. Tradičné kritéria pracovného miesta – ide tu o špecifikáciu pracovného miesta, t.j. požiadavky pracovného miesta na pracovné schopnosti a ďalšie vlastnosti pracovníka. V súčasnosti sa často stretávame s názorom, že je lepšie vyberať pracovníka pre podnik než pre pracovné miesto. V tomto kritériu sa odráža i rast významu tímovej práce, dôraz sa kladie na medziľudské vzťahy na pracovisku.
Problém súčasnej teórie a praxe personálneho riadenia je validita (platnosť, vhodnosť, primeranosť) a spoľahlivosť faktorov pre predpovedanie úspešného výkonu práce (prediktorov) a na nich založené metódy výberu pracovníkov.
Validita sa vzťahuje k miere do akej určitý prediktor predpovedá úspešný výkon práce. Napr.: kritérium vodiča SAD preto, aby mohol úspešne vykonávať svoju prácu je 300 tis. km bez nehody, naproti tomu vzhľad sekretárky nie je validným kritériom.
Niektoré kritéria úspešnosti práce môžu byť zároveň i prediktormi, napr.: hodnotenie pracovného výkonu je samozrejme kritériom úspešnosti práce, ale môže byť použité i ako prediktor pri výbere pracovníkov, pretože na základe doterajšieho pracovného výkonu je možné predvídať budúci výkon.
Validita faktorov používaných k predvídaniu úspešného výkonu práce (prediktorov) sa overuje a skúma rôznym spôsobom:
a) Pri empirickom overení sa skúma, či predpovedaný výkon odpovedá skutočnému, či sa oprávnenosť použitých prediktorov potvrdila alebo nie.
b) Skúma sa taktiež miera reprezentatívnosti obsahu metódy alebo kritéria výberu pracovníkov t.j. abstraktná validita (ak ide o dôležité aspekty pracovného výkonu) – konštrukčná validita (miera schopnosti metódy, kritéria merať stupeň plnenia úspešnosti výkonu práce).
Spoľahlivosť faktorov pre predikciu závisí od toho, či metóda alebo jednotlivý prediktor vykazuje u tej istej osoby a za rovnakých podmienok rovnaké výsledky aj v rôznom čase aj pri ich opakovaní. Spoľahlivosť napr. určitého testu sa najčastejšie overuje opakovaním, či paralelným použitím dvoch alebo viac testov, ktoré majú preveriť určitú rovnakú schopnosť pracovníka.
