44. PODSTATA, CIELE VEDENIA PRAC. SKUPINY, METÓDY ZÁSAHY VEDENIA, TYPY A ŚTÝLY VEDENIA.

Vedenie sa zameriava na ľudí. Ovplyvňuje ich správanie tak, aby sa usilovali dosiahnuť ciele organizácie. Manažér bez ohľadu na svoje postavenie ovplyvňuje postoje a očakávania, ktoré povzbudzujú alebo nepovzbudzujú výkon ním riadených ľudí.
Hlavné prístupy k štúdiu vedenia
 prístup na základe znakov vedúceho
kategórie:
– fyzická charakteristika (vek,výška, homotnosť)
– profilové (výchova, skúsenosti , soc. pôvod, mobilita)
– inteligencia (spôsobilosť, úsudok, znalosť)
– osobnosť (agresivita, ostražitosť, dominantnosť, rozhodnosť, entuziazmus, nezávislosť, sebadôvera, autoritatívnosť)
– charakteristiky vzťahujúce sa na úlohy (zodpovednosť, iniciatívnosť, vytrvalosť)
– sociálne charakteristiky (schopnosť dohliadať, kooperatívnosť, prestíž, taktnosť, diplomacia)
 prístup na základe správania a štýlu vedúceho
– sústreďuje sa na skúmanie správania efektívnych vedúcich. V tejto súvislosti sa skúma, či správanie ef. vedúcich je demokratické alebo autokratické, liberálne al. direktívne, oriantované na osobu al. úlohu
vedenie orientované na úlohu: prvoradý záujem vedúceho o prácu. Zdôrazňuje sa potreba špecifikácie pracovných aktivít a pracovných cieľov skupiny ako celku a každého jej člena. aby sa zabezpečilo, že každá úloha sa vykoná podľa plánu, stanovujú sa pracovníkvi normy výkonu a prac. sa odmeňuje podľa množstva vykonanej práce zodpovedajúcej kvality.
vedenie orientované na osobu:záujem o ľudí, ktorí vykonávajú prácu. Snažia sa o vybudovanie efektívnej tímovej práce.
 situačný prístup
– podstatou je dosiahnuť flexibilitu vedenia – môže ísť o tieto druhy prispôsobení: prispôsobenie štýlu vedenia situácií, aprispôsobenie štýlu úrovni zrelosti podriadených, prispôsobenie situácie štýlu vedenia.
– pre efektívnej vedenie je potrebné brať do úvahy obidva prístupy (predch.)