Nevýhody:

– Predmetovo organizované výrobné útvary majú oveľa menšie predpoklady prispôsobovať sa novej výrobe než výrobné útvary technologicky špecializované. Rýchly technický pokrok vyvoláva časté zmeny vo výrobkoch, ako aj v technológii výroby. Vyhranené predmetové zameranie dielní a prevádzok na určitý druh výrobkov či ich častí znemožňuje im preorientovať sa bez väčších nákladov na iné výrobky.
– Iný problém je v tom, ako skĺbiť toto progresívne organizačné usporiadanie výroby s maximálne extenzívnym využitím všetkého inštalovaného zariadenia. K rozporu tu môže dôjsť preto, že výkonnosť jednotlivých zariadení nie je rovnaká a pritom tvoria často výrobnú linku
– Rôznorodosť strojového zariadenia spôsobuje, že kvalifikované riadenie predmetovo špecializovaného výrobného útvaru je z technického hľadiska zložitejšie než pri technologickej špecializácii. Majstri a ostatní pracovníci, ktorí riadia dielne a prevádzky, potrebujú univerzálnejšiu a vyššiu kvalifikáciu. Vyššie nároky sa kladú aj na údržbu tohoto heterogénneho strojného parku.

Tvorba výrobnej stratégie

– so stratégiou = väčší úspech

Faktory, ktoré ovplyvňujú tvorby stratégie:
1) potreba perspektívneho výhľadu – na základe výskumu, vývoja
a) aké budú potreby zákazníkov
b) aké budú inovačné trendy
c) aká bude trhová situácia
d) aká bude konkurencia, razancia konkurencie
e) aké budú ceny a ich pohyb
f) aké budú exportné možnosti, clá, dane, odvody, kurz koruny

2) medzinárodné integračné procesy – 80% svetového trhu v rukách nadnárodných korporácií  globalizácia
– akú stratégiu zvoliť do budúcnosti?

3) predpoveď, nasýtenosť trhov
4) stupňujúci sa trend na kvalitu produkcie, investovať, zabezpečiť rozvojové kapacity
5) nárast konkurencie
6) postupujúca automatizácia, robotizácia (redukcia zamestnancov)
7) intelektualizácia