Medzi základné metódy pozorovania patria:

štrukturované pozorovanie -je presne stanovené, ktoré správanie sa má pozorovať, ktoré kategórie a jednotky sa budú zaznamenávať

neštrukturované pozorovanie – sa aplikuje pre štúdie, v ktorých nie je problém konkrétne vymedzený, takže výskumník má veľkú mieru voľnosti v tom, čo sleduje a zaznamenáva

zjavné pozorovanie – pozorované subjekty vedia že sú pozorované (pozorovatelia ako „kupujúci“)

skryté pozorovanie – pozorované subjekty nevedia že sú pozorované. Dôvodom utajenia je snaha skúmať sklony ľudí, pretože sa správajú rozdielne ak vedia, že sú pozorovaní. Skryté pozorovanie má dve hlavné nevýhody: 1. je ťažké úplne „skryť“ pozorovanie 2. nemožnosť získať ostatné dôležité údaje ako údaje o pôvode kupujúcich (aj otázka etická). Skryté pozorovanie môže byť priame alebo nepriame

prirodzené pozorovanie – nezmenené podmienky – v exteriéroch

umelé pozorovanie – napr. v laboratóriu simulovaný nákup. Výhodou je, že poskytuje možnosť lepšej kontroly vonkajších faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť interpretáciu toho, čo sa udialo. Nevýhodou je, že neprirodzené okolie môže spôsobiť rozdiely v správaní. Umelé Pozorovatelia sa musia zaškoľovať prostredie urýchľuje proces zberu údajov, znižuje náklady výskumu a umožňuje používať objektívnejšie meradlá

pozorovanie pomocou človeka – to znamená veľa práce s perom a papierom.

mechanické pozorovanie (elektronické) – využíva sa najmä pri výskume televízneho média (TV raiting) – využíva údaje zozbierané pomocou audimetra alebo people metra. Ďalšími technickými podmienkami sú: skanery v obchodoch, psychogalvanomer, tachistoskop a očná kamera