Najčastešie sa uvádzajú nasledujúce škály:

2 Thurstonova škála

– táto metóda „rovnako vyzerajúcich intervalov“ je založená na tom, že aj keď ľudia nevedia kvantitatívne vyjadriť svoje vzťahy k určitému objektu, vedia ich však vyjadriť tým, do akej miery súhlasia alebo nesúhlasia s výrokmi tykajúcimi sa skúmaného objektu

– vytvorí sa veľký počet výrokov a prídavných mien, ktoré odrážajú všetky stupne priazne alebo nepriazne vzhľadom na skúmaný objekt, ktoré sa jednotlivými respondentmi zatrieďujú

– škála je časovo náročná a nákladná na zostavenia

3 Sémantický diferenciál

– bol pôvodne určený na zisťovanie mienky, postupne sa z neho stal dôležitý nástroj na merania postojov

– u každej osoby existuje postojové, názorové kontinuum – vzťah jedinca ku kontinuu je reprezentovaný úsudkami vyjadrenými v tzv. polaritných hodnoteniach ako: dobrý-zlý, čierny-biely, krásny-škaredý, hore-dolu, aktívny-pasívny a pod.

– táto „Osgoodova metóda“ je rozšírením Likertovej stupnice o tri hlavné rozmery, ktorými možno postoj vyjadriť:

faktor hodnotenia – dobrý-zlý, horúci-studený

faktor intenzity – silný-slabý, hlboký-plytký,

faktor aktivity – aktívny-pasívny, rýchly-pomalý

– tieto rozmery používame pre zlepšenie vypovedajúcej schopnosti v marketingovom výskume, pri porovnávacej, porovnávame dva atribúty navzájom.

– mal by mať nasledujúce vlastnosti:

mať aspoň dve položky

byť úplný

mať vzájomne sa vylučujúce kategórie

byť dôkladný

byť konzistentný