Hlavným cieľom trhovej K ako podriadenému typu spoločenskej K musí byť
– v prvom rade podpora uspokojovania celospoločenských potrieb a až následne jednotlivcov, kým MK má hlavne opačnú tendenciu, najprv uspokojuje individuálnu a až následne spoločenskú objednávku. TK je medzikomunikačným prvkom medzi spoločenskými a marketingovými záujmami, to znamená medzi tými, ktoré vytyčuje štát a majú skôr objektívny obsah a medzi tými, ktoré si vytyčuje podnik a majú predovšetkým subjektívny obsah. TK má všeobecnejší charakter najmä v tom, že sa zaoberá vytváraním všeobecne záväzných podnikateľských pravidiel, skúma a usmerňuje celkovú ponukovú a dopytovú štruktúru trhu bez ohľadu na to, o aký podnikateľský subjekt ide, MK má špecifický a neopakovateľný obsaha podstatu podľa toho, aké konkrétne podnikateľské subjekty sa jej zúčastňujú. TK sa zoberá v prvom rade objektívnymi faktormi tak aby plnila požiadavky väčšiny účastníkov trhu. TK má výraznejší sociálny a politický obsah ako MK, tlmí mnohé extrémy a ťažko riešiteľné trhové vzťahy pomocou štátnych zásahov či regulácie. Z hľadiska uspokojovania ľudských potrieb sa TK zaoberá skôr vytváraním podmienok pre kvalitne trhové prostredie – skôr legislatívna podstata, kým MK pre ich kvalitné uspokojovanie – skôr výkonná podstata. TK má makroekonomickú podstatu a kontext, MK má mikroekonomickú podstatu a kontext. Základnými prvkami TK sú podnikateľ, zákazník (subjektívne faktory) a tovar (objektívny faktor) – to sú trhové stabilizátory bez ktorých trh nemôže fungovať. Tovar završuje komunikačný proces medzi zákazníkom a podnikateľom.
