MANAGEMENT A MARKETING SK

VYBER CIELOVYCH TRHOV

2010-10-06T02:58:00.000-07:00

VYBER CIELOVYCH TRHOV

Z mrkt chapeme trh ako – miesto kde sa stretavaju skutocny zakaznici s ponukou

Z mrkt nas zaujimaju taky kupujuci, ktore splnaju urcite podmienky:
1, maju zaujem
2, maju peniaze
3, maju moznost si tento produkt kupit

Marketer musí hodnotit AKY VELKY JE TRH, AKE HODNOTY ZAKAZNICI UZNAVAJU

3 ZAKLADNE VELICINY
- TRHOVY POTENCIAL – absorbcna schopnost trhu, pre urc.produkt, za urcitu dobu vo cztahu ku vsetkym ponukajucim
- TRHOVA KAPACITA – realizovane mnozstva, obraty urc.produktu, vsetkymi ponukajucimi za urcitu dobu
- TRHOVY PODIEL – pomer medzi odbytom a trhovou kapacitou za urcitu dobu

Podniky pri predaji produktov mozu zvolit 2 zakladne pristupy k predaju produktov

1. cieleny: deli sa na - Koncentrovany – specializuje sa na viacero segmentov jednym mr.mx
- Diferencovany na kazdy produkt ma jednotlivy mrkt mix na jednotl.segment

2. trhovo nediferencovany marketing – zakladny princip, ze podnik nerobi medzi zakaznikmi ziadne rozdiely
- deli sa na : Hromadny – masový mrkt – jeden produkt cez rovnaky mrkt mix
Vyrobkovo diferencovany – viac produktov cez rovnaky marketingovy mix

SEGMENTACIA TRHU

SEGMENTACIA MA 4 VYHODY
Uspokojovanie potrieb zakaznika
Efektivna stimulacia a distribucia
Prisposobenie produktu zakaznikom
Ziskanie konkurencnej vyhody

SEGMENTACIA PODLA SPRAVANIA SA SPOTREBITELOV
A, podla prilezitosti
B, podla uzitku – predpoklada znalost vyhod,

mozeme dalej delit:

Spotrebitelov, uzivatelov mozeme rozdelit na:
A, neuzivatelov
B, Ex-uzivatelov
C, Prvouzivatelov
D, stalych uzivatelov

Delenie podla intenzity spotreby
- slaby
- priemerny
- silny

Delenie podla stupna vernosti
- verny dlhodobo
- verny v mensej miere
- nijaka vernost

Delenie podla stadia pripravy na kupu
- uvedomuju si produkt
- vnimaju
- poznaju
- zaujimaju
- zelaju si ho
- maju v umysle si ho kupit

Postoj k produktu
- nadsenci
- pozitivne nakloneni
- indiferentni – negativne nakloneni
- odporcovia produktu

DELENIE ROZHODNUTI O NAKUPE NA SPOTREBITELSKYCH TRHOCH

- PRVY NAKUP – organizacia nema skusenosti,
- ČASTY, OPAKOVANY NAKUP – organiz.sa rozhoduje s kym bude spolupracovat
- MODIFIKOVANY – ak

PRISTUPY K TYMTO RYSOM OSOBNOSTI

2010-10-06T02:56:00.000-07:00

PRISTUPY K TYMTO RYSOM OSOBNOSTI

4 zakladne pristupy

* teoria rysov – sleduje osobnost na zaklade rysov, tieto sa prejavuju v spravani a tie odlisuju jedneho spotrebitela od druheho

Z toho vyplyva 5 rysov
neuroticizmus – (kludny, nekludny, nervozny,pokojny)
extraverzia – extrovert, samotarsky, spolocensky, tichy, velavravny.
otvorenost – odvazny, bojazlivy, liberalny,
prijemnost(prijemny, neprijemny, sebecky, nesebecky)
svädomitost(spolahlivy, nespolahlivy, opatrny, neopatrny)

* psychoanaliticky pristup
- zakladatelom je Zigmund Freud – osobnost sa sklada z troch systemov (id-zakladne potreby, ego, superego - svädomie jedinca)

* teoria socialneho ucenia (predpoklada, ze odlisnosti medzi osobnostami su sposobene rozlicnymi skusenostami)
- hlavny predstavitel Walter Mischel

* Fenomenologicky pristup – Maslow – zavisle na piramide potrieb

OSOBNOST A JEJ SPOTREBITELSKE SPRAVANIE

2 zakladne psychologicke triedy

1, vlastnosti psychickych.procesov – pamat a myslenie
2, psychicke vlastnosti osobnosti

POJMY KTORE SU PRE NAKUPNE SPRAVANIE VELMI DOLEZITE
- vnimanie a pozornost

PRAHY VNIMANIA

PRAH ABSOLUTNY – hranica, kedy je zachyteny nejaky signal
PRAH ROZDIELOVY - zmena urovne signalu
PRAH TERMINALOVY – medza nad ktorou nastáva nad hraničný útlm

- ucenie a zapamatanie
SPOTREBITELSKE SPRAVANIE
KOGNITIVNE UCENIE(zhromazdujeme inf.a triedime ich, za ucelom vyriesenia problemu)
SOCIALNE UCENIE(pozorujeme ostatnych a ucime sa od nich)

- potreby a motivacia(vyhoda produktu, oproti potrebe)
kazdy motiv je charakterizovany
intenzitou(sila akou posobi)
smerom(ciel)
trvanim(doba akou posobi)

ZAKLADNE TRHOVE ELEMENTY A VZTAHY MEDZI NIMI

2010-10-06T02:55:00.000-07:00

ZAKLADNE TRHOVE ELEMENTY A VZTAHY MEDZI NIMI

VYROBCA – SPOTREBITEL
VYROBCA – PREDAJCA
PREDAJCA – SPOTREBITEL

0915756820
DRUHA PREDNASKA

Watson – osobnost je konecny produkt nasho systemu zvykov
Eyseng – osobnost je suhrn vzorcov, ktore su determinovane dedicnostou a prostredim

Rysy osobnosti – zakladne rysy pre mrkt

- NOVATORSTVO – spotrebitel ma rad, si stale nieco nove vyskusat
- MATERIALIZMUS – spotrebitelia chcu vlatnit vela veci
- SEBADOVERA – rozhodujuci rys, chcu byt sebavedomi
- SPOLOCENSKOST – ludia - chcu stretavat, potrebuju mat vysoky spolocensky status
- POTREBA PREMYSLAT – premyslame o znacke

FAKTORY, KTORE OVPLYVNUJU ZIVOTNY STYL A CELKOVO SPOTREBITELA

2010-10-06T02:54:00.000-07:00

FAKTORY, KTORE OVPLYVNUJU ZIVOTNY STYL A CELKOVO SPOTREBITELA

1. Vonkajsie –
a. kultura(komplec nazorov,pravidiel)
b. hodnoty(nieco comu pripisujeme vahu),
c. demograficke znaky,
d. socialny status,
e. referencne skupiny(zaujmove skupiny,pracovna skupina, zlozenie rodinnej jednotky, uloha rodinneho nakupovanie, zivotny cyklus rodiny),
f. marketingove aktivity

2. Vnutorne –
a. osobnost(ako chcem posobit),
b. motiv(silna vnutorna sila,kt.usmernuje nase spravanie, tuzba),
c. postoj - nase pre a proti k nasim veciam
i. poznatkove – ake mam doterajsie poznatky
ii. prezitkove - co som zazil, prezil a pod.
iii. tendencie ku konaniu
d. emocie – prezitkove reakcie na vonkajsie situacie a su sprevadzane vnutornymi psych.procesmi
e. vnimanie – individualne prijimanie a spracovanie obrazov vonkajsieho sveta, ktore prebieha v zavislosti na skusenostiach a zamerani kazdeho cloveka, prijimanie informacii,
f. ucenie – memorovanie informacii do pamate
g. pamat

TRH A JEHO PSYCHOLOGICKA CHARAKTERISTIKA

2010-10-06T02:53:00.000-07:00

TRH A JEHO PSYCHOLOGICKA CHARAKTERISTIKA

1. PRICINY SPOTREBITELSKEHO SPRAVANIA
2. ZIVOTNY SPOSOB SPOTREBITELA

Prič.spotr.sprav. – musi zistovat aj PRECO sa tak spotrebitel sprava ako sa sprava

Zakladne otázky, ktore si musime polozit:

1. ako sa ludia rozhoduju pri nakupe – ktore faktory ovplyvnuju nakup
2. co je dolezite pre vyber produktu – zivotny stýl
3. ake vlastnosti su preferovane a preco – co si spotrebitel vsima
4. ktore motivy spolu rozhoduju o kupe – pohnútky ku kúpe
5. ktore postoje, su pre vyber produktu rozhodujuce – aky mam postoj k vyrobku

spotr.spravanie – konanie, ktore vedie ku kupe produktu
- ovplyvnuju to – osobnost cloveka, jedinec v malej socialnej skupine a jedinec v sirsich socialnych spolocenstvach

ZIVOTNY STYL SPOTREBITELA - sposob zivota, rozhoduje aky tovar si vybera, co povazuje za dolezite, skusenosti s danym produktom

Psychológia trhu

2010-10-06T02:51:00.000-07:00

Psychológia trhu

Na trhu vystupuju 3 elementy vyrobca – predajca - kupujuci

Idem vyrobit vyrobok – musim urobit prieskum trhu – aka bude moja pozicia na trhu, ci sa mi oplati vyrabat, potom musim urobit segmentaciu trhu

Kupujuci sleduje zakladný uzitok vyrobku, ale sleduje aj psychologický účinok.

Faktory ktore ovplyvnuju mozu byt vonkajsie a vnutorne(mentalita,nazory,vychova)

TRH – subor vztahov medzi ponukou a dopytom, prejavujucich sa ako suhrn informacii o spotrebiteloch, ktore su vychodiskom pre vyrobu a predaj ziadanych a potrebnych vyrobkov.

VYSKUM TRHU – VYVOJ A VYROBA – TOVAR – PODPORA PREDAJA – PREDAJ

1. ZISTENIE POZICIE NA TRHU (ako spotrebitel vnima vyrobok, co je pre neho dolezite, ako sa sprava spotrebitel, ako ho uspokojuje, uroven predaja a uroven konkurencie. – skvalitnenie vyrobku, upravenie vyrobku
2. VYVOJ A VYROBA -
3. TOVAR – hotový výrobok
4. PODPORA PREDAJA – uvedenie na trh
5. PREDAJ

SEGMENTACIA TRHU – rozclenenie na trhu na urcite segmenty – pre koho vyrabat, ako atd

3 zakladne typy – geograficka(jednotlive kraje), demograficka(vek,pohlavie,vzdelanie), psychograficka(rozclenenie podla postojov,zaujmov, spolocenske uznanie prestiz)

UVEDENIE VYROBKU NA TRH
- sledujeme potencionalnych zakazniko
- podpora predaja

NOVE VYUZITIE VYROBKU
- najst nove vyuzitie, kde dany vyrobok zatial nie je(chladnicka – auto chl., hotelova a pod.)

MARKTEINGOVY MIX – musi byt prisposobeny cielovej skupine – 4P

JOBING - Jak vyniknout v místnosti plné lidí

2010-04-07T02:12:00.000-07:00

Jak vyniknout v místnosti plné lidí

Existuje více věcí, které mi na vůdcích vadí. Vůdcové, kteří neumí dodržet své slovo, nebo vůdci, kteří se zaměří na některé lidí a bezdůvodně je urážejí - a vůdcovství bez skutečné odvahy mi vadí nejvíce.

Nedokážu si získat respekt

Pomozte mi prosím, nedokážu si získat žádný respekt - co mám dělat, aby mě lidé pokládali za důležitého?

V první řadě - žádný člověk není o nic důležitější než někdo jiný a respekt se získává postupně časem. Neexistují žádné psychologické triky, kterými byste mohli dosáhnout dlouhodobý a trvalý respekt; musíte stavět na základech vůdcovství.
Je tu však pár věcí, které Vám mohou ze začátku pomoci ...

Když vstoupíte do místnosti

Muži, kteří se chtějí stát úspěšnými, si musí získat respekt. Když vstoupíte do místnosti, všichni přítomní by měli přestat dělat cokoliv, co právě dělají a všimnout si Vás.

Do místnosti musíte vstoupit s neviditelným vyzařováním sebejistoty a sebedůvěry.

Stejně jako ženy, i muži jsou přitahováni sebejistým člověkem. Když vejdete do místnosti, zkuste si představit, že z Vás vyzařuje zářivé, hřejivé a bílé světlo - a určitě si ho každý všimne a bude jím přitahován - dokonce i ti lidé, kteří si o sobě myslí, že jsou lepší.

Z nějakého důvodu to totiž funguje tak, že už jen samotné myšlení na to, že kolem sebe vyzařujete jasně barvy, zlepšuje Vaši sebedůvěru. Když vstoupíte do místnosti, kráčejte hrdě a nějakým způsobem na sebe přitáhněte pozornost.

Takže už jste v místnosti ... Co uděláte?

Tři kroky

Zaprvé, kráčejte se zvednutou hlavou a rovnými zády. Budete tak působit sebejistěji a co je ještě důležitější - budete se tak díky tomu i cítit. Lidé dokáží celkem snadno vycítit, zda se cítíte sami sebou jistí, nebo ne.

Zadruhé, podívejte se každému do očí, ale neusmívejte se. Pokud se usmíváte znamená to, že jste šťastný. Vy nechcete, aby si o Vás lidé mysleli, že jste šťastný; vy chcete, aby si mysleli, že jste tak důležitý, že ani nemáte čas, a ani necítíte potřebu usmát se na ně. Nezapomeňte se dívat lidem do očí; je to malé, ale zdvořilé gesto. Pamatujte: musíte si vážit lidí, aby si i oni vážili Vás.

Zatřetí, najděte někoho, koho znáte a jděte si s ním promluvit. Bude to vypadat tak, že jste vstoupili do místnosti, rozhlédli se kolem sebe a našli svůj cíl. K tomuto člověku kráčejte s:

• jasným, hřejivým a bílým světlem, vyzařovaným z celé Vaší osobnosti
• zvednutou hlavou
• rovnými zády
• vážným výrazem na Vaší tváři

Pokud bych měl říct pravdu, většina mužů, se kterými jsem se setkal neví, jak vstoupit do místnosti a získat si pozornost ostatních. Respekt se získává časem - prostřednictvím důvěry - a ne pomocí nějakého programu sestávajícího se ze 3 kroků.

Tento text poskytla společnost JOBING s.r.o.
JOBING - Týdenní posudek
JOBING - Sebemotivací k úspěchu
JOBING - Představte každého hovořícího
JOBING - Probuďte se a dosáhněte úspěchu každý den
JOBING - Princip úspěchu
JOBING - Organizování úspěšných setkání
JOBING - Neustálé vylepšování se
JOBING - Neuspět nebo uspět
JOBING - Mám toho hodně
JOBING - Jak získat charisma
JOBING - Jak vyniknout v místnosti plné lidí
JOBING - Jak se stát úspěšným
JOBING - Jak se mám stát úspěšným v ......
JOBING - Jak důležité je oblékání pro úspěch
JOBING - Jak dotáhnout věci dokonce - příručka pro začátečníky
JOBING - Jak být člověkem, na kterého se budou ostatní obracet
JOBING - Buďte úspěšný v tom, že donutíte jiné poslouchat
JOBING - Čtyři nápady jak dělat prezentace
JOBING - Špičkový osobní výkon
JOBING - inspirace pro pracovní život

Ciele jednotlivých krokov: Štruktúra MRKT plánu (algoritmus mrkt plánu)

2009-12-20T14:52:00.001-08:00

Ciele jednotlivých krokov: Štruktúra MRKT plánu (algoritmus mrkt plánu)

1. Analýza trhu. Poznanie a pochopenie trhových príležitostí
2. Makroanalýza
3. Mikroanalýza
4. Analýza konkurencie
5. Analýza zákazníka
6. SWOT analýza
7. MRKT ciele
8. Celková MRKT stratégia
9. Stratégia MRKT mixu
10. Akčný plán
Kontrola

Prehľad najpoužívanejších techník:

- bodová metóda - paretova analýza
- m. párového porovnávania - ABC analýza (an. BCG a GE)
- m. simulácie - SWOT analýza
- analýza výpadku - hodnotová analýza
- analýza život. cyklu výrobku - analýza konkurenčnej pozície
- porterov model 5 konkur. síl - benchmarkingová technika
- portfóliové analýzy (dvojfaktorová,viacfaktorové)

Výstupy v tabuľkách a grafoch:
- Barov graf
- Stĺpcové
- Kruhový
- Spojnicový
- Bodový diagram
- Matica
- Indexovanie
- Priemery

MRKT program

2009-12-20T14:50:00.000-08:00

MRKT program

Štruktúra mrkt mixu dáva odpoveď na otázku „Ako uspokojíš potreby?“ a súčasne by mala byť podkladom pre alokáciu zdrojov v Pu a pre procesné riadenie.

Mix = f (E) funkcia prostredia
MRKT plán je v medzin. mrktu predmetom jednania. Ak budem ignorovať kultúrnu stránku závodu, nemusíme byť úspešný.
- realizácia/implementácia
- kontrola
- priestor sa v čase mení a preto mrkt plán musíme robiť z pohľadu času

Robíme 2 kontroly:
1. kontrola odchýliek od plánovaného cieľa a hneď robíme korekciu tak, že prijímame program
- v kontexte týchto krokov môžeme naformulovať algoritmus

MRKT plán – základný nástroj riadenia trhovo orientovanej spoločnosti
• praktické vyjadrenie stratégie
• prostriedok komunikácie
• prostriedok alokácie zdrojov

MRKT plán sa tvorí pre všetky SBU, pre každý produkt, trh a cieľový segment

3 základné systémové kroky procesu mrkt plánovania

2009-12-20T14:49:00.000-08:00

3 základné systémové kroky procesu mrkt plánovania:

1. situačná analýza
- predmetom analýzy je diagnostika mrkt prostredia: mikroprostredie a makroprostredie – každý faktor musíme diagnostikovať a na jeho základe poznávame súčasný a minulý stav a robíme prognózy vývoja.
- nikdy nepodceňujme žiadny faktor prostredia!!!

Proces mrkt riadenia:
1. plánovanie
2. realizácia/implementácia
3. controling
- pri situačnej analýze P dostane odpoveď na otázku „Kde som?“
- SA je z hľ. časového a vecného najnáročnejšia, infcie tu zohrávajú hl. úlohu. Nestačí len vnútropodnikový infčný systém.

Na získanie infcií môžeme použiť:
a) prieskum (dáva odpoveď na otázku „Ako to je?“ – ide plytko)
b) výskum (dáva odpoveď na otázku „Prečo to tak je?“)
c) audit ( je usporiadaná sekvencia diagnostických krokov, je istou formou výskumu a kontroly, kt. naznačuje riešenie problému)

SWOT
- je analýza, na zákl. dielčích analýz možno diagnostikovať prostredie
SWOT analýzou završuje dielčie analýzy, končíme ňou diagnostiku prostredia. Tvorí systémový predpoklad na definovanie mrkt stratégie

MRKT mix
Produkt – obal, ... – toto sú submixy a v mrkt pláne ich musíme vedieť vytvoriť.
Návrh mrkt mixu predstavujeme vyjadrený hodnotou a premietnutý do fáz životného cyklu.
Musíme urobiť návrh štruktúry mrkt mixu cez submixy!!!

GLOBALIZÁCIA 2.

2009-12-20T14:47:00.000-08:00

GLOBALIZÁCIA 2.

Globálne zmeny hmotných a nehmotných tokov uľahčuje digitalizácia. Siete infcií a komunikačných technológií umožňujú jednoduchší prístup k infciám. Globalizácia a digitalizácia majú závažný vplyv na geografiu a inovácie, a tiež na výber lokality. V praxi to môže znamenať radikálne zmeny v rozdelení trhu, modeloch rastu, zamestnanosti a príjmoch.

Nadnárodné spoločnosti dnes ovládajú obchodovanie vo svete (podľa Svetovej banky je 70% medzinárod. obchodovania v ich rukách). Už v r. 1990 ovládalo 500 nadnárod. spoločností 2/3 obchodovania vo svete a viac ako 40% tohto obchodovania sa uskutočnilo medzi týmito spoločnosťami.

Názory za a proti globalizácii

Zástancovia globalizácie:
- trh bez hraníc vytvoril viac pracov. príležitostí, vyššiu spotrebu – vyššia výroba a tento nekonečný kruh spôsobil – a v budúcnosti môže ešte viac – zlepšenie životných pomerov pre ľudí na celom svete
- výmena infcií, čo znamená aj lepšie pochopenie iných kultúr a povedie k definitívnemu víťazstvu demokracie nad autokratickými formami vlády

Odporcovia:

- zo spomínaných pozitív profituje iba úzka skupina vysoko postavených štátov, dokonca na úkor tých, kt. chce svojimi výrobkami alebo ideami pozdvihnúť z biedy
- efekt je pomerne opačný, v poslednom desaťročí sa znížil podiel najchudobnejších krajín na globálnom príjme z 2,3% na 1,4%
- najväčšou hrozbou je podľa anti-globalistov obrovská moc, kt. sa kumuluje v rukách nadnárodných koncernov
- tu už vystupujú princípy kapitalizmu proti ideám demokracie – namiesto volebných zástupcov ľudu rozhodujú o mnohých veciach, čo sa ich týkajú generálni riaditelia mamutích spoločností

GLOBALIZÁCIA 1.

2009-12-20T14:42:00.000-08:00

GLOBALIZÁCIA

- predstavuje jeden z hlavných pohonov ek. zmien, kt. majú vplyv na všetky oblasti bežného života. Pri globalizácii vzniká anonymita, strácajú sa hranice (v dobrom i v zlom), stierajú sa hranice medzi inštitúciami na trhu, v produktoch

- termín „globalizácia“ bol 1. krát použitý v 80. rokoch 20. stor.
- povojnové obdobie – po r. 1945 – možno označiť za začiatok profilovania globalizácie, ako ju chápeme dnes. Západná Európa položila základy budúcej EÚ, vznikli mnohé multinárodné korporácie, rozšírila a zdokonalila sa letecká doprava i komunikačné technológie. Zlatým klincom historickej kroniky globalizácie bol vznik internetu.

- EMÚ má veľa pozitívnych dôsledkov
- rozšírenie trhu, väčšia transparentnosť cien a stabilnejšia hospodárska politika, kt. vedie k zníženiu kapitálových Nov

Základné delenie globalizácie
a) hmotná časť globalizácie – vyjadruje sa tokmi zahr. investícií. Obchodné údaje potvrdzujú, že globálna ekonomika sa objavuje prostred. regionalizácie v 3 hlavných obchod. blokoch: EÚ, ASEAN a NAFTA. Napr. v Európe v poslednom desaťročí 60 – 70% obchod. tokov prebehlo v EÚ. Zahraničné priame investície tiež vyjadrujú konsolidáciu týchto globálnych regiónov.

b) nehmotná časť globalizácie – predstavuje si pod ňou internacionalizáciu toku infcií a poznatkov. Rozoznávame tieto toky:
- finančné toky, toky sprostredkovateľských služieb medzi firmami posilnené dereguláciou trhu
- formálna medzinárodná spolupráca v podobe spoločných podnikov, strategic. aliancií a spoločného výskumu
- toky globálnych poznatkov vo vedeckých komunitách a toky prostredníctvom médií
- transfer poznatkov prostred. väčšej mobility osôb a výmenných stáží v priemysle, politike, vede a kultúre

Európska výhoda v medzinárodnej konkurencii

2009-12-20T14:41:00.000-08:00

Európska výhoda v medzinárodnej konkurencii

Kvalita ako rozhodujúci faktor konkurencieschopnosti:

1. V súčasnosti je to kvalita, kt. rozhoduje o úspešnosti podnikania.

Kvalita je:
a) cesta k dokonalosti organizácie, pretože pre konkurencieschopnosť musíme reagovať presne na potreby a očakávania zákazníkov a používateľov

b) metodológia, kt. podporuje účasť, pretože nemožno žiadať plnú angažovanosť pracovníkov bez súčasného rozvoja zodpovedajúcich pracov. podmienok

c) zahrňuje motiváciu a zodpovednosť, a preto metódy a správanie organizácie musia byť založené na iniciatívne a záujme o zákazníka

2. Kvalita je prioritou.

Komunikačná politika

2009-12-20T14:40:00.001-08:00

Komunikačná politika

- európske ochranné známky (vydáva Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu so sídlom v Alicante v Španielsku, vznikol v r. 1996)
- legislatíva porovnávacej reklamy (je to reklama, kt. priamo alebo nepriamo pomenuje konkurenta alebo jeho výrobky alebo služby)

Porovnávacia reklama je v EÚ povolená, ak sú dodržané predpoklady:

1. nie je nepravdivá
2. porovnáva výrobky a služby uspokojujúce rovnaké potreby
3. nevyvoláva pochybnosti o tom, kto je zadávateľom reklamy a kto je porovnávaným konkurentom
4. jasne definuje, o aký výrobok alebo službu ide
5. nediskredituje konkurenčný výrobok alebo značku

Marketingová stratégia, Výrobková politika, Cenová politika

2009-12-20T14:37:00.000-08:00

Marketingová stratégia

Výrobková politika

• štandardizácia produktov a služieb

Faktory štandardizácie:

- homogenizácia potrieb a očakávaní
- harmonizácia technických noriem
- úspory z rozsahu

Distribučná politika
Trendy v distribučnej politike v EÚ:
- dochádza k veľkému rozvoju samoobslužných firiem predaja, najmä potravín
- zvyšuje sa predajná plocha a podstatne sa znižuje počet malých predajní
- dochádza k veľkej koncentrácii fin. zdrojov, kt. dôsledkom je vznik medzinárod. kapitálovo silných distribuč. skupín

Cenová politika
- vplyva ze zavedenia eura

Základné cenové stratégie v medzinárod. prostredí:
• stratégia jednotných cien – predajné ceny sú rovnaké vo všetkých krajinách, zamedzuje paralelným dovozom
• jednotná pozícia pre všetky krajiny – cena sa na rôznych trhoch líšia, cena stanovená podľa úrovne cien najvýznamnejších konkurentov

Segmentácia trhu

2009-12-20T14:35:00.000-08:00

Segmentácia trhu

- so vznikom spoločného európskeho trhu sa prestali používať bežné segmentačné kritériá (napr. segmentácia podľa jednotl. krajín)

Predpoklady súčasnej segmentácie európskeho trhu:

transnacionálna segmentácia (vychádza z neexistencie obchod. hraníc)
kvalitatívna segmentácia (využívanie kvalitatívnych kritérií, kt. vypovedajú o odlišnosti spotreb. Správania)
špecifická segmentácia (zameraná na špecifiká cieľových skupín s rešpektovaním 2 obmedzujúcich faktorov segmentu – segment nesmie byť príliš malý a kritériá musia byť merateľné)

Vývojové fázy MRKT z pohľadu segmentácie trhov

1. nediferencovaný masový MRKT
- výrobca vyrába produkt pre trh a hľadá tu zákazníkov

2. diferencovaný MRKT
- vyrába produkt už pre určitý segment

3. individualizovaný MRKT
- každým výrobkom sa snaží splniť potreby každého spotrebiteľa

4. situačný MRKT
- spotrebitelia sa odlišujú podľa toho, v akej situácii dochádza k spotrebe

MEDZINÁRODNÝ MARKETING, MRKT V EURÓPSKEJ ÚNII

2009-12-20T14:33:00.000-08:00

MEDZINÁRODNÝ MARKETING

Dudinská: Moderný MRKT
Medzinárodný MRKT
Globálny MRKT (kultúrne odlišnosti)

MRKT V EURÓPSKEJ ÚNII
Spoločný európsky trh
- odstránenie obchod. bariér medzi člen. štátmi, a tým aj vytvorenie obrovského ek. priestoru
- zjednotenie podmienok pre obchodovanie, ale trh zostáva nehomogénny(odlišnosť v spotrebných zvyklostiach a spotrebnom správaní)

Budovanie spoločného európskeho prostredia:
- odstránenie colných bariér
- vzájomné uznávanie noriem
- zavedenie európskeho práva pre oblasť voľnej konkurencie
- hľadanie nástrojov na udržanie menovej stability

Vplyv európskeho priestoru na MRKT
– Zóna voľného obchodu (1967 – zrušenie colných bariér medzi členskými štátmi)
– Jednotná colná politika

• používanie spoločných colných taríf voči nečlenským krajinám
• spoločné uzatváranie obchodných zmlúv
• spoločná stratégia v oblasti liberalizácie obchodu
• spoločná politika v oblasti vývozného úverovania a prijímania odvetných opatrení voči krajinám, kt. Využívajú dumping alebo politiku subvencovania vývozu
– Slobodný pohyb služieb

– Voľná konkurencia (čl. 85 Rímskej zmluvy) – v rámci spoločného trhu sú zakázané všetky obchody medzi podnikmi a iné aktivity, kt. by mohli ovplyvňovať voľný obchod medzi členskými krajinami a ich cieľom by bolo brániť voľnej konkurencii na vnútornom trhu, obmedzovať ju alebo ju nejakým spôsobom ovplyvňovať

• dôležitá je ochrana spotrebiteľa: - zákaz cenových doložiek v zmluvách
- obmedzenia v uzatváraní licenčných zmlúv, poskytovaní patentov
- obmedzenia v oblasti zmlúv o výhradnom zastúpení

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 4.

2009-12-15T10:36:00.000-08:00

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 4.

Prednosťou vyjadrovania subjektívnych pravdepodobností pomocou pomeru stávok je, že prispieva k potlačeniu konzervativizmu hodnotiteľov, prejavujúcich určitý strach z využívania okrajov pravdepodobnostnej stupnice.

Pre hodnotenie podnikateľských projektov, kde faktormi rizika sú predovšetkým ceny, objemy predaja a nákladové položky, sa používa najmä trojuholníkové, rovnomerné a normálne (Gaussovo) rozdelenie.

Trojuholníkové rozdelenie sa môže použiť pre hrubé modelovanie, keď aktuálne údaje absentujú.

Rovnomerné rozdelenie je vhodne použiť pre kvantifikáciu vtedy, ak variabilita je rovnaká medzi dvoma hodnotami, alebo keď je známy len rozsah hodnôt. Na vyjadrenie sú potrebné dva parametre, ktoré popisujú plný rozsah rozdelenia a určujú pravdepodobnosti pre všetky hodnoty v definovanom úseku.

Na vyjadrenie normálneho rozdelenia je potrebný odhad základných číselných charakteristík: poloha a rozptyl, prípadne smerodajná odchýlka. Mnohé náhodné premenné alebo ich funkcie majú aspoň približne toto rozdelenie. Môžeme ho predpokladať všade tam, kde na kolísanie hodnôt náhodnej premennej pôsobí veľké množstvo vzájomne nezávislých vplyvov.

Nedostatky pri určovaní subjektívnych pravdepodobností
Stanovenie subjektívnych rozdelení pravdepodobností kladie na procesy ľudského usudzovania špecifické a pomerne značné nároky. Experimentálne psychologické výskumy ukazujú, že subjekt ako selektívny a sekvenčne pracujúci systém spracovania informácií s obmedzenou kapacitou je pre úlohy spojené s určovaním subjektívnych rozdelení pravdepodobností pomerne zle vybavený.

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 3.

2009-12-15T10:21:00.000-08:00

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 3.

Číselné vyjadrenie subjektívnych pravdepodobností
Existuje potreba jednoznačnej a všeobecne prijateľnej stupnice pre popis a meranie neistoty. V praxi - najčastejšie 2 spôsoby kvantitatívneho vyjadrenia subjektívnych pravdepodobností, ktoré sú vzájomne medzi sebou prevoditeľné.

Prvá forma: absolútne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti – má podobu nezáporných čísel nadobúdajúcich hodnoty z intervalu 0 a 1, resp. 0 a 100%.
Tento spôsob vyjadrenia neistoty je rovnaký ako u meraní objektívnych pravdepodobností. Hodnota pravdepodobnosti 0 vyjadruje, že daný jav celkom iste nenastane. Hodnota 1 indikuje, že ide o jav celkom istý.

Druhá forma: relatívne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti:
buď * v tvare pomeru udávajúceho počet realizácií daného javu z celkového počtu možných prípadov,
alebo * v tvare tzv. pomeru stávok (napr. 3:1; 5:2 a pod.).

Prednosťou absolútneho vyjadrovania subjektívnych pravdepodobností číslami od nuly do jednej je to, že sa s nimi lepšie matematicky pracuje, ako aj to, že umožňuje plné využitie celej stupnice.
Spôsob vyjadrovania subjektívnych pravdepodobností pomocou pomeru stávok je vhodný predovšetkým v prípade malých pravdepodobností, pretože hodnotiteľ ľahšie rozlišuje výrobky „jeden zo sta“ a „jeden z tisíce“, ako medzi zodpovedajúcimi absolútnymi číslami 0,01 a 0,001.

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 2.

2009-12-15T10:12:00.000-08:00

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 2.

Verbálne vyjadrenie subjektívnych pravdepodobností

Pre riadiaceho pracovníka je najprijateľnejším spôsobom vyjadrenie subjektívnych pravdepodobností pomocou určitých verbálnych charakteristík. Tento spôsob pravdepodobnostného ohodnotenia je v praxi rizikového rozhodovania zďaleka najrozšírenejší.
Jeho prednosťou je, že slovné charakteristiky sú prirodzeným a všeobecne zrozumiteľným prostriedkom na vyjadrenie odlišnej miery neistoty určitých javov.

Značným nedostatkom tohto spôsobu merania subjektívnych pravdepodobností však je, že rôzne subjekty chápu uplatňovanie slovných charakteristík trochu odlišne, takže dochádza k značnej nejednotnosti.

Výsledky jedného experimentu preukazujú značné prekrývanie poradia pre mnoho slovných charakteristík subjektívnych pravdepodobností, a tým aj veľkú nejednoznačnosť ich chápania.

A tak existujúca nejednotnosť v chápaní sémantického obsah slovných charakteristík subjektívnych pravdepodobností sa môže stretnúť so snahou o prevod týchto charakteristík do číselného vyjadrenia, tzn. že sa im priraďujú určité hodnoty, resp. intervaly hodnôt pravdepodobností

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 1.

2009-12-15T10:10:00.000-08:00

SUBJEKTÍVNA PRAVDEPODOBNOSŤ 1.

Pravdepodobnosti jednotlivých rizikových situácií nie je možné spravidla stanoviť štatistickým spracovaním údajov z minulosti, pretože tieto údaje buď nie sú k dispozícii vôbec, alebo môžu mať v určitej miere len pomocný charakter.

Pravdepodobnosť ohodnotenia rizikových situácií preto nie je možné vyjadriť pomocou tzv. objektívnej pravdepodobnosti založenej na spracovaní minulých štatistických údajov, pretože jej číselné hodnoty sú nezávislé na subjekte, ale len pomocou tzv. subjektívnej pravdepodobnosti.

Subjektívna pravdepodobnosť je založená na predpoklade, že každý subjekt (manažér, podnikateľ, expert) má určitý stupeň presvedčenia o výskyte nejakého javu alebo udalosti, ktorá je pre neho, okolie významná.

Schéma postupu stanovenia rizikovej krivky počítačovou simuláciou 3.

2009-12-15T10:07:00.000-08:00

Schéma postupu stanovenia rizikovej krivky počítačovou simuláciou 3

Za vyhovujúci programový produkt pre analýzu a hodnotenie rizika možno považovať
napr. systém @ RISK.

Tento systém umožňuje analýzu rizika, výsledkom ktorej je stanovenie hraníc kritérií hodnotenia (napr. zisku, cash flow atď.), ktoré možno očakávať a ich relatívnu pravdepodobnosť výskytu.

Daným systémom je možné spracovať viac variantov podnikateľských projektov a posúdiť ich relatívnu rizikovosť na základe porovnávania rizikových kriviek, ako aj ďalších číselných charakteristík rozdelenia pravdepodobnosti (napr. smerodajná odchýlka, najpravdepodobnejšia hodnota, stredná očakávaná hodnota, pravdepodobnosť straty, stredná hodnota straty).

Keď zvolíme napr. smerodajnú odchýlku rizikovej krivky ako mieru rizika podnikateľského projektu, potom riziko podnikateľského projektu je tým väčšie, čím väčšie je jeho smerodajná odchýlka. Uvedeným spôsobom možno pomerne exaktne dospieť k optimálnemu podnikateľskému rozhodnutiu. Tým sú potom dané aj možnosti predvídania a eliminácie, resp. minimalizácie jeho nežiadúcich účinkov, ale aj možnosti dosiahnutia zvlášť dobrých hospodárskych výsledkov.

Schéma postupu stanovenia rizikovej krivky počítačovou simuláciou 2.

2009-12-15T10:04:00.000-08:00

Schéma postupu stanovenia rizikovej krivky počítačovou simuláciou 2.

Náročnosť priameho expertného určovania subjektívneho rozdelenia pravdepodobnosti dôsledkov rizikových variantov sa dá značne znížiť uplatnením počítačového modelu simulácie - napr. metódou Monte Carlo, resp. Latin Hyper Cube.
Základom tohto prístupu je konštrukcia matematického modelu závislosti zvoleného kritéria hodnotenia na ovplyvňujúcich veličinách, z ktorých niektoré predstavujú faktory rizika.

Úlohou experta nie je určovať priamo rozdelenie pravdepodobnosti daného kritéria hodnotenia, ale riešiť ľahšiu úlohu stanovenia subjektívneho rozdelenia pravdepodobnosti jednotlivých faktorov rizika (predajná cena, výška predaja, cena materiálov a energie, mzdové náklady).

Rozdelenie pravdepodobnosti zvoleného kritéria hodnotenia sa v tomto prípade stanoví pomocou matematického modelu s využitím týchto subjektívnych rozdelení pravdepodobnosti rizikových faktorov.

Jadro riešenia tvorí generovanie veľkého počtu rizikových situácií s využitím metód počítačovej simulácie. Pre každú vytvorenú rizikovú situáciu sa má vypočítať hodnota kritéria hodnotenia projektu. Po vytvorení dostatočného počtu rizikových situácií a stanovení zodpovedajúcich hodnôt kritéria hodnotenia projektu systém na podporu rozhodovania poskytuje výstupy v podobe rozdelenia pravdepodobnosti kritérií hodnotenia daného projektu.

Schéma postupu stanovenia rizikovej krivky počítačovou simuláciou 1.

2009-12-10T12:00:00.000-08:00

Schéma postupu stanovenia rizikovej krivky počítačovou simuláciou 1.

Vložene potrebných
vstupných údajov do PC

Generovanie hodnôt faktorov R
z ich rozdelenia pravdepodobnosti

Výpočet kritérií hodnotenia

Zaistenie dostatočného počtu
simulačných chodov

Stanovenie rizikovej krivky (profilu)

Výpočet ďalších číselných
charakteristík R

Konštrukcia závislosti zvoleného kritéria hodnotenia

2009-12-10T11:59:00.001-08:00

Konštrukcia závislosti zvoleného kritéria hodnotenia:

Zabezpečenie vstupných údajov pre programový systém @ RISK je spojené so zadaním matematického modelu závislosti zvoleného kritéria hodnotenia podnikateľského projektu na ovplyvňujúcich veličinách, z ktorých niektoré predstavujú faktory rizika:

H = f(x1, x2, ..., xn, r1, r2, ..., rm), kde H – hodnota kritéria hodnotenia,
xi – i-tá nenáhodná ovplyvňujúca veličina, i = 1, 2, ..., n,
rj – j-tá náhodná veličina (faktor R), j = 1, 2, ..., m.

Hlavné problémy sú spojené s určením argumentov tejto funkcie, kde predovšetkým je potrebné:

• špecifikovať faktory rizika,
• určiť typy teoretických rozdelení pre špecifikované faktory rizika,
• stanoviť parametre ich rozdelenia.